Keď som hneď po maturite moderoval relácie o lietaní v rádiách TWIST (TWISTAIR) a ZÓNA/RAGTIME (STRULDBRUGOVIA), vedel som, že keď si do programu pozvem Miloša ORTA, nebudem musieť veľa rozprávať. Vlastne – ani nebudem môcť. Vždy, keď sa MILOŠ ujal slova (a nemusel mať k tomu mikrofón ani kameru), už som sa k slovu ja (ani nikto iný) príliš nedostal. Tento Pán Pilot, majster športu, ktorý lietal na vetroňoch, motorových lietadlách aj vrtuľníkoch a kombinoval svoje letecké umenie s cieľavedomosťou a invenciou vedca – výskumníka, vždy súkal zo seba jednu príhodu za druhou. Mnohé som od neho počul veľakrát a nie všetkým som vždy veril na 100%. Napríklad ako prežil haváriu helikoptéry vo Vajnoroch. Tiež bolo od neho zaujímavé počuť pútavý príbeh, ako pilotoval vetroň, z ktorého robil legendárny športový reportér Gabo ZELENAY reportáž po tom, čo mu nepovolili reportovať vlastný zoskok padákom. Motorové lietadlo, ktoré vetroň KMOTR s nimi ťahalo do vzduchu, malo obrovský problém odlepiť sa od zeme, ale na poslednú chvíľu vzlietlo. No o týždeň neskôr, keď ním letel už niekto iný, sa mu už odlepiť nepodarilo a bolo zničené pri havárii! Keď bol Miloš pred pár rokmi u mňa na návšteve, pustil som mu magnetofónovú kazetu s nahrávkou besedy s Gabom ZELENAYOM na našej základnej škole z roku 1988 (zorganizoval som ju ja). Reportér na nej rozprával presne túto príhodu. Bolo zaujímavé počuť podanie príbehu od oboch aktérov – pilota aj reportéra – s rozdielom štvrťstoročia. Čiže – aj keď MILOŠ hovoril veľa, nevymýšľal si.
Aj keď mal za sebou obrovský kus práce i ako funkcionár leteckého odboru Zväzarmu, jeho najväčšou zásluhou bolo v roku 1959 založenie akrobatickej skupiny vetroňov BRATISLAVSKÁ ŠTVORKA LUŇÁKOV, ktorej letecké majstrovstvo – podľa jeho vlastných slov – nebolo dodnes nikde na svete prekonané! Okrem neho boli jej pilotmi S. DANIHEL, S. ŠUMPIK a J. LAUKO. S iskrou v očiach mi vždy rozprával, ako veľmi – ba priam až vedecky – využívali fyziku a aerodynamiku, aby podávali čo najlepšie a najefektnejšie výkony, samozrejme, pri zachovaní bezpečnosti. Veľmi si želal, aby som pred dvoma rokmi niečo napísal do novín alebo nahral do rozhlasu k 50. výročiu posledného vystúpenia tejto akrobatickej skupiny. Žiaľ, keďže podľa personalistu RTVS pána SVRČEKA nemám novinárske nadanie, skúsenosti a ani iné predpoklady, a ani už nepíšem, nemohol som mu toto prianie splniť. Spomínam teda naňho aspoň teraz, takto, tu.
S Milošom ORTOM som sa zoznámil v Aeroklube VAJNORY niekedy v roku 1992. V spomínaných reláciách som síce – vďaka nemu – nemusel veľa rozprávať, ale zato bolo dosť ťažké zastaviť ho a ukočírovať program tak, aby sme skončili včas. Skamarátili sme sa a potykal si so mnou. Kým v tých časoch vozieval z letiska do mesta autom on mňa, keď nám pribudli roky a jemu palička, obrátilo sa to a na schôdze či akcie Slovenského leteckého zväzu generála M. R. ŠTEFÁNIKA, ktorého sme obaja členmi, som ho vozieval zasa ja.
Miloš vždy využival aerodynamické sily, aby zo svojho lietadla či celej skupiny dostal čo najviac. Od včera večera sa dostal do sféry, kde na žiadnu aerodynamiku, termiku, fronty, poláry, Coriolisovu silu a ani nič podobné myslieť nemusí. Ba dokonca mu už na lietanie odteraz netreba ani krídla. Čakal na to dlhých 89 rokov.
Tak teda – zbohom, MILOŠ. Naposledy sa rozlúčime v bratislavskom Krematóriu v piatok 29. júna 2018 o 13:15.
Česť Tvojej pamiatke!
Tvoj kamarát
TEDDY